Ponúkate krátkodobý prenájom ubytovania? Nezabúdajte na povinnosť platiť daň
Pokiaľ vlastníte nehnuteľnosť a ponúkate ju na prenájom pre krátkodobé ubytovanie, mali by ste zbystriť pozornosť. Vzťahuje sa na vás povinnosť platiť daň za ubytovanie, ktorá patrí medzi miestne dane. Hoci sa táto daň spája najmä so službami cestovného ruchu, povinnosť platiť daň sa vzťahuje na akékoľvek prechodné ubytovanie poskytované za odplatu fyzickej osobe v ubytovacom zariadení. Okrem hotelov či penziónov tak daň za ubytovanie musia platiť aj vlastníci chát, zrubov, stavieb na individuálnu rekreáciu, majitelia domov, bungalovov, bytov či iných zariadení, ktoré poskytujú prechodné ubytovanie.
Nie je teda podstatné, akú nehnuteľnosť vlastníte, ale to, že poskytujete dočasné ubytovanie, ktoré je za odplatu a je využívané na turistické účely.
Správcom dane za ubytovanie je v tomto prípade obec, v ktorej sa predmetná nehnuteľnosť nachádza a daň platí osoba, ktoré ubytovacie zariadenie využíva. Daň vyberá správca alebo prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia, ktorý má následne povinnosť odovzdať vybranú sumu správcovi dane, teda obci.
Čo sa týka sprostredkovania ubytovania prostredníctvom digitálnych platforiem, zákonodarca upravil postavenie zástupcu platiteľa dane. Sprostredkovateľ ubytovania tak môže daň vybrať úplne alebo čiastočne, pričom v závislosti od toho následne plní niektoré povinnosti voči správcovi dane.
Platiteľ dane má niekoľko povinností, ktoré musí spĺňať. Prvou z nich sú oznamovacie povinnosti, kedy musí oznámiť obci ubytovaciu kapacitu najneskôr v deň poskytovania krátkodobého ubytovania, zmenu skutočnosti rozhodujúcich pre určenie dane do 30 dní odo dňa, kedy nastali zmeny. Taktiež je potrebné oznámiť skutočnosť, že daň vyberá zástupca dane, čo je sprostredkovateľ cez digitálnu platformu, základ dane a ukončenie poskytovania prechodného ubytovania do 30 dní od ukončenia.
Ďalšou z povinností je vedenie evidenčnej knihy, kde je potrebné viesť podrobnú evidenciu fyzických osôb. Tu je potrebné uviesť meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, dátum narodenia, číslo preukazu totožnosti, dĺžku pobytu a iné údaje o ubytovanej osobe, pričom zápisy musia byť uvedené chronologicky.
Výška dane sa odvíja od počtu prenocovaní osoby, pričom maximálne je možné u jedného platiteľa dane v jednom roku zdaniť 60 prenocovaní jednej fyzickej osoby. Výška dane je určená priamo obcou či katastrálnym územím obce podľa miery atraktivity pre turistov. V mestách sa tak výška dane môže líšiť podľa mestskej časti, kde je osoba ubytovaná. Od platby dane môžu byť oslobodené osoby pod alebo nad určitou vekovou hranicou, osoby ŤZP s doprovodom či študenti do veku 26 rokov.
